Pocitové diela

Našou úlohou bolo nájsť umelecké diela, ktoré v nás vyvolajú rôzne pocity, ako napr. keď:

• sa chcem zabaviť

                  ("ovocné umenie")

• sa chcem poučiť - siahnem po nejakej poučnej knihe

                 (encyklopédia)

• hľadám zážitok

              ("chodníkové umenie" Beevera)

• hľadám vzrušenie        

                                                                                                                

              (z vystúpenia Slnečného cirkusu)

• sa chcem báť - pozriem  si napr. horror                 

                                                                                                     

              (z filmu Dead Silence)

• sa chcem upokojiť

                 

• chcem meditovať

                

• sa chcem vyblázniť - môžem sa napr. previezť v takomto "umeleckom diele"

                

Stretnutie kultúr v dejinách ľudstva

Rôzne kultúry sa v dejinách ľudstva prelínajú už od nepamäti. Bolo to spôsobené napr. aj moreplavbou a objavovaním nových kútov sveta, kolonizovaním, migráciou. Dôsledkom boja o vlastnú kultúru vzniklo aj mnoho vojen, prvky rôznych kultúr boli vnášané do iných, čomu vďačíme napr. za rôzne plodiny, nové jedlá, obohatenie vlastnej kultúry o zaujímavé a prínosné prvky, skúsensti ba dokonca aj tradície inej. Myslím, že prenášanie prvkov kultúr je prínosné, no netreba zabúdať na tradície a históriu vlastnej kultúry.

Kultúrny odpad

Iným slovom - gýč. Gýč je umelecký prejav bez pravých umeleckých hodnôt, využívajúci obľubu určitých námetov a motívov, v podaní tradičnom i módnom. Gýč sa zväčša prejavuje nízkym nárokom na umelecký ako abstraktno-logický úsudok jeho potenciálneho prijímateľa. Podmienkou vzniku gýča je preberanie postupov a myšlienok, ktoré sami osebe síce majú zmysluplnú históriu, ale zlepené sú dohromady spôsobom, ktorý výslednému dielu nedodáva žiadnu pridanú hodnotu. Gýč postráda jednak schopnosť tradovať pôvodné umelecké prvky a takisto nedokáže vytvárať ani avantgardné umelecké syntézy. 
Od druhej polovice 19. storočia sa za gýč označujú nevkusné diela a predmety v oblasti výtvarného umenia a výraz sa postupne preniesol aj do ostatných umení.
               

Štruktúra umenia

Artefakt je termín, ktorý označuje ľubovoľný objekt alebo proces, ktorý vznikol ľudskou aktivitou. Najznámejšie poznáme z oblasti archeológie.


Readymade označuje priemyselne vyrábaný predmet, ktorý sa po umelcovom prehlásení stáva umeleckým dielom. Najznámejšie meno spájané s týmto pojmom je Marcel Duchamp.


Otvorené dielo znamená, že každé dielo môže byť interpretované rôznymi spôsobmi, bez toho, že sa tým naruší jeho neopakovateľnosť. Taktiež sa môžme v kultúre 20. storočia stretnúť s takými otvorenými dielami, ktoré interpret alebo vnímateľ završuje až v okamihu, keď ich sprostredkuje (realizácia hudobnej skladby) alebo vníma.


Vzťahové dielo pomenúva dielo vyjadrujúce určitý vzťah (napr. vzťah autora k dielu).


Situačné dielo (alebo hapenning) je forma akčného umenia, ktorá využíva danú situáciu na vytvorenie neopakovateľného dojmu z diela, podmieneného práve situáciou, v ktorej sa odohráva. Využíva prvky divadla, hudobného koncertu, literárneho či výtvarného diela na aktívne zapojenie diváka do akcie.


Konceptuálne umenie je umelecký smer, ktorý vznikol v 1. polovici 60. rokov 20. storočia. Nevytvára hmotné umelecké diela, ale sústreďuje sa na reprezentáciu myšlienky a umelcovho myšlienkového procesu (namiesto artefaktu písaný text, štruktúra čísel, nákres, mapa). 


Antiumenie je dielo, ktoré sa vo všeobecnosti za umenie nepovažuje, no považujú ho zaň autori diela. Je význačné  najmä pre skupinu dadaistov.


Úžitkové dielo označuje predmet bežného použitia, ktorý je však vytvorený tak, aby nezodpovedal priemerom, ale bol použiteľný ako na užívanie, tak na skrášľovanie (napríklad ako doplnok v interiéri). Častokrát je úplne bežný predmet vytvorený tak, že po dizajnovej stránke je pokladaný za jednečný originál, z takýchto predmetov však býva len málo kusov.


Umelecké druhy - všetko, čo patrí do umenia, no je rozdelené do kategórii (napr. výtvarné umenie, herecké/hudobné/tanečné umenie)

Originál, kópia, falzifikát

Originál (z lat.) je pôvodina; pôvodné výtvarné dielo, napr. obraz, alebo slovesné dielo v pôvodnom jazyku.


Kópia (z lat.) je verná napodobenina, odpis, fotografická snímka, fotografický obraz získaný kopírovaním. 

 

Falzifikát alebo aj falzum je napodobenina vydávajúca sa za originál. Autor falzifikátu sa nazýva falšovateľ alebo falzifikátor.

Druhy falzifikátov:

• falošné umelecké diela, väčšinou výtvarné, ale vyskytli sa aj literárne
• archeologické
• falošné doklady
• falošné bankovky a mince
• napodobeniny značkových tovarov

Peňažné falzifikáty sú asi najrozšírenejším druhom falzifikátov. Emisné banky preto na bankoviek dávajú rozličné bezpečnostné prvky - ochranné znaky, ktoré zťažujú až znemožňujú falšovanie bankoviek.

Andy Warhol (umenie a biznis)

 

Warhol sa narodil ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, USA, prisťahovalcom rusínskej národnosti.  Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne s rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle.
V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj k masovej tvorbe umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory, umiestnenom v Union Square v New Yorku. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Warhola. 

                                 

                    

Adela Banášová

Narodila sa 12.10.1980 v Bratislave, kde vyštudovala Filozofickú fakultu (odbor kulturológia) na Univerzite Komenského. 

Patrí k mladej generácii slovenských moderátorov, ktorí posunuli hranice moderovania k prirodzenosti a bezprostrednosti. Zaujala najmä svojím zmyslom pre humor a sarkazmom. Svoju mediálnu kariéru začínala v roku 1999 vo Fun rádiu, kde pracuje dodnes.  Na televíznych obrazovkách sa prvýkrát objavila v humoristickom programe tlevízie Markíza Sedem s.r.o., ale širokú popularitu – najmä medzi mladými ľuďmi – jej prinieslo až moderovanie programu Slovensko hľadá SuperStar. 

MODEROVANÉ PROGRAMY:

• 2004 - 2005 - Slovensko hľadá SuperStar
• 2005 - Bumerang
• 2006 - Slovensko hľadá SuperStar II
• 2006 - Let´s Dance
• 2006 - Test národa
• 2007 - Slovensko hľadá SuperStar III
• 2007 - Let´s Dance II
• 2009 - Československá SuperStar
• 2009 - Let´s Dance IV
• 2010 - súčasnosť - AdelaShow